Brutálne rande

Autor: Gabi Halmová | 21.3.2021 o 10:58 | Karma článku: 11,55 | Prečítané:  5100x

Doprava v Bratislave stojí za povšimnutie. Či idete autom, alebo MHD, vždy sa nájde dôvod na kritiku, ale aj na  úsmevné príbehy, ktoré si všímam ja. Začala som pred pandémiou a toto je ôsmy.

Konečne som sa dočkala električky. Nie je nič horšie, ako keď idú všetky električky tesne za sebou a potom nasleduje pauza. Nikdy to nie je až tak dlhá pauza, ale vždy sa vám to zdá ako maximálne dlhá pauza, hlavne keď je príliš teplo, alebo príliš zima. Nehovorím, že na zastávke nie sú ľudia, ktorí by nestáli za povšimnutie, ale fakt neznášam čakanie. Vtedy rozmýšľam, či by som radšej nemala byť pirátom ciest a chodiť autom. Lenže čakanie v dopravných zápchach tiež nie je výhra a električka nakoniec vždy príde a cez špičku predbehne celú kolónu áut. 

Nastúpila som teda do päťky a našla som svoje miesto na státie. Pohľad mi mimovoľne skĺzol na dvoch ľudí, ktorí sa k sebe nehodili, ale sedeli vedľa seba. Nedalo sa povedať, či k sebe patria, alebo nie. On mal asi päťdesiat rokov, prešedivené vlasy, čierny kabát, fúzy a výraznú hrubú obrúčku na ruke. Ona bola si v rovnakom veku a vyzerala by mladšie, no tvár mala zbrázdenú hlbokými vráskami. Vlasy mala úplne červené ako hlavná predstaviteľka vo filme „Lola beží o život“. Ak ste ten film nevideli, tak si predstavte jasnú krikľavo červenú a také mala tá pani vlasy. Oblečená bola v bielej riflovine, ktorá zažila svoje a bola nesmierne fľakatá. Bolo vidieť, že niektoré fľaky boli jednoducho nevyprateľné. Na ruke mala obitú bižutériu a na kolenách kabelku, ktorá bola imitáciou nejakej mega značky. Z pani razil tak trochu alkohol a či razil z neho som nevedela, keďže sedel pri okne. Červenovláska sa otočila k pánovi s fúzmi a tak trochu zlou artikuláciu spustila, „Som taká rada, že si ma pozval do mesta...ešte ma nikto nepozval do mesta.“ Muž na ňu ani nepozrel, prikývol a ona pokračovala, „Užijeme si to...konečne nebudem myslieť na iných, ale len na seba. Aj som sa obliekla, aby sa celé mesto pozeralo, že akú máš super ženu.“ Muž nadvihol obočie, povzdychol a pozrel von z okna. Tak som si myslela, že je na ňu nahnevaný, lebo mu svojim spôsobom robí manželka hanbu. Nechápala som, prečo s ňou vôbec niekde išiel a prečo jej nenaznačil, že si má dať niečo iné, možno menej fľakaté. Na strane druhej, možno ona nevnímala, že tá biela je až tak fľakatá a bolo to jej obľúbené oblečenie. Ja som tiež kedysi mala obľúbené rifle, ktoré sa rozpadali, trhali, strapkali a nevedela som sa ich vzdať. Ale neboli biele a preto to naozaj vyzeralo, ako zámer.

Žena si hrabla do červených vlasov, vytiahla zrkadielko a prerúžovala si ústa červeným rúžom. Napriek všetkému, musím zhodnotiť, že sa jej celkom hodil. Otočila sa zase k pánovi s fúzmi. „Viem, že tento rúž máš na mne najradšej...čo povieš?“

Električka prichádzala na zastávku a pán s fúzmi sa zrazu postavil. „S dovolením? Vystupujem...“ Bola som prekvapená, ale pani s červenými vlasmi ani nie. „Nevadí, tak do mesta pôjdeme nabudúce...ale nečuduj sa, ak tam niekoho stretnem a užijem si to s ním.“ Pán s fúzmi vystúpil a ja som civela na pani s červenými vlasmi, ktorá si z toho vôbec nič nerobila a obdivovala sa v zrkadielku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako vyšachovať developera? Na východe sa zrodil kuriózny nápad

Bytovú krízu berú na východe do vlastných rúk.


Už ste čítali?