Najťažšie je byť človekom

Autor: Gabi Halmová | 25.1.2016 o 14:32 | Karma článku: 5,05 | Prečítané:  584x

Asi by som mala začať pomenovaním, „človek rozumný“. Napriek tomu, nikto nemôže tvrdiť, že každý človek je rozumný a hlavne, že sa správa ako človek.  

Byť naozajstným človekom, ktorý stojí za to, je čím ďalej, tým viac ťažšie a dokonca bolestivé. Niekedy sa chceme prispôsobiť väčšine a nemusíme rozmýšľať a niekedy „musíme“, lebo nás donútia okolnosti.

Opäť sa to poriadne premiešalo a to, čo bolo kedysi samozrejmosťou, je dnes ojedinelým javom. Aj keď sa nájde niekto, kto urobí „niečo len tak“ ( mám na mysli dobrú vec ), ostatní sú tak prekvapení, že začnú ihneď „niečo za tým hľadať“. Veď v dnešnej dobe nie je nič zadarmo a ak dôvod nenájdu, tak si ho vymyslia - spustí sa reťazová lavína intríg. Nakoniec ten, kto chcel byť aspoň na chvíľu skutočným človekom sa musí buď stiahnuť, alebo sa začne brániť – možno viac, ako by chcel. Bohužiaľ len potvrdí výmysly iných a to sa stane dôležitejšie ako prvá myšlienka „urobiť niečo len tak“.

Ale máme aj druhú alternatívu a to, že ľudia s radosťou prijmú, ak niekto urobí „niečo len tak“ a očakávajú, že to bude robiť stále. Možno to bude robiť často a s radosťou, ale nie vždy sa mu musí chcieť, čo samozrejme dav neprijme. Ako si dovolí niekto, kto robí „niečo len tak“ prestať, keď si všetci na to zvykli? Zaujímavé je, že málokedy, dokonca skoro nikdy niekto iný nevysloví – „Chápem, si unavený, dnes „niečo len tak“ urobím pre iných ja. A ak sa náš „dobrovoľník“ nespamätá včas, môže očakávať vlnu kritiky, lebo si dovolil „len tak oddýchnuť“.

 Ak by sa aj strhla reťazová vlna ľudí, ktorí by sa snažili urobiť „niečo len tak“, vždy sa nájde niekto, kto to zastaví so slovami – „A načo to mám robiť?“ Čo z toho budem mať?“ Odpoveď typu „dobrý pocit“ je v dnešnej dobe pre človeka nedostačujúca, pretože ten sa nedá ani chytiť, ani uložiť do výstavnej skrine, dokonca sa s ním nedá pochváliť pred kamarátmi.   Samozrejme, pokiaľ sa nejedná o  bohatého človeka, ktorý „niečo len tak“ robí samozrejme preto, aby ho tí druhí obdivovali, lebo  „niečo len tak“ je preňho forma, akou si kupuje priazeň. Takže to sa neráta a mnohí to ani neobdivujú.

Urobiť „niečo len tak“, neznamená, že vybrakujete svoje konto a porozhadzujete financie chudobným, či organizáciám a sami budete na slanej vode. Nepotrebujete si predsa kupovať priazeň okolia, ktoré by sa vám finálne aj tak vysmialo, že ste všetko rozdali a teraz neviete ako prežijete. Je možné, že mnohým by ste urobili radosť, ale to nie je práve ten druh radosti o ktorý ide.  Neznamená to ani, že sa samovoľne budete pasovať za „otroka“ a skákať, ako ostatní pískajú, či rozvážať stravu pre bezdomovcov, hoci na to nemáte čas.

Niekedy je to len drobnosť, napríklad upozorniť niekoho, že má otvorenú kabelku, že mu niečo vypadlo, alebo neotočiť hlavu ak niekto spadne, keď sa šmykne na ľade. Tieto ľudské drobnosti sa vytrácajú a presne tie dávali človeku výnimočnosť. Nezabudnite však „niečo len tak“, urobiť pre seba. Opäť tým nemyslím, že si kúpite drahé veci a potom aj tak zistíte, že vám nesedia. Stačí ak si prečítate dobrú knihu, ak namiesto telefonovania, či vypisovania si cez sociálne siete, skočíte s niekým na kávu, alebo ak si nájdete čas, ktorý bude len váš. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?