Je dôležitejšia cesta, alebo cieľ?

Autor: Gabi Halmová | 29.2.2016 o 21:07 | Karma článku: 4,15 | Prečítané:  305x

Je tisíc vecí, ktoré vás môžu zastaviť a vtedy máte pocit, že to nie je tá správna cesta. Možno idete naozaj nesprávne, alebo je to len skúška, či niečo naozaj chcete. Hovorí sa, že dôležitá je cesta, ale to je tiež uhol pohľadu.

Niekto má úžasnú cestu plnú zaujímavých skúseností, slnka a niekto sa jednoducho brodí bahnom. Niekto, tou úžasnou cestou príde do cieľa a niekto zostáva stále v tom bahne a verí, že raz dosiahne cieľ. Jeho cesta nie je vôbec úžasná, ale verí, že niečo dosiahne aj tak. Napriek tomu to nevzdáva, lebo najhoršie je povedať, že "moja cesta je plná bahna a aj som tam zostal, pretože som nevidel ani po dlhej dobe cieľ." Z tohto ťažkého stavu je len jedno riešenie - nesmiete zastať. Napriek tomu, že sa brodíte bahnom, alebo si skáčete po slnečnej ceste nemáte zaručené, že sa dostanete do cieľa.Nevýhoda v prípade, že sa brodíte bahnom je aj tá, že niektorí ľudia budú vami opovrhovať - pretože to nechápu, načo ste tam, keď z toho nič nemáte, len špinavé oblečenie, ťažké nohy a možno ste aj unavení s smutní. Tiež len malé percento ľudí pochopí, prečo to vôbec robíte, ak vám to nejde a zatiaľ niekto iný dosiahne ten istý cieľ ľahko. Z pohľadu pozorovateľa nerobíte dosť, lebo nie je výsledok a usúdi, že zrejme na to nemáte. Je to jeho pohľad, má iný vkus a má na to právo. Lenže nie všetko je také, ako sa zdá na prvý pohľad, preto si treba vždy zvážiť nenávistné a kritické komentáre, hlavne ak ide o niekoho, koho vlastne ani nepoznáte a neviete, čo všetko daný jedinec urobil, alebo nie.Niekedy práve nulový výsledok znamená to najlepšie, len to nevedia všetci a práve ten zdanlivo najneschopnejší je najlepší. Hovorí o tom aj táto rozprávka, ktorú možno poznáte.V jednej krajine žil kráľ, ktorý nemal potomkov a keďže bol veľmi starý vedel, že už sa ich ani nedočká. Krajinu však nechcel nechať niekomu len tak. A tak vyhlásil, že dieťa, ktoré vypestuje zo semienok, ktoré rozdá on osobne najkrajšie kvety, sa stane jeho nástupcom. Každý rodič vnímal toto vyhlásenie ako obrovskú šancu a teda nechýbalo ani jedno dieťa, ktoré už vedelo, čo to znamená starať sa o pôdu. Deti mali na túto úlohu až tri mesiace. Aj malý Sam dostal vrecúško so semienkami a hneď sa pustil do práce. Vybral krásny kvetináč, s otcom bol po najlepšiu zeminu a pozorne zasadil semienka. Každý deň čakal, kedy uvidí zelený lístok. Nič sa však nedialo. Všetky deti v susedstve už mali aspoň náznak rastlinky, ale on nemal nič. Nerozumel tomu, pretože sa snažil, aby budúca rastlinka dostala všetko. Mama mu poradila, aby zmenil kvetináč a aby sa snažil s budúcim kvetom rozprávať. Otec smutne sledoval, ako deti u susedov majú krásne kvety a ako sa nimi pýšia a kladú ich každý deň na slnko. Bolo mu ľúto Sama, ani nie kvôli kráľovstvu, ale preto, lebo Sam bol konečne pre niečo zanietený. Vždy keď videl, ako uteká ku kvetináču a prosí rastlinu aby vyrástla, stislo mu srdce. So Samovou mamou sa však pousmiali, že nemôže byť každý pestovateľ kvetov a snažili sa dodať Samovi povzbudenie. Sam bohužiaľ nič nedopestoval a keď prišiel posledný deň, jeho kvetináč bol len plný zeminy. Deti s ktorými sa hrával sa mu smiali, že je neschopný a Sam začínal mať pocit, že naozaj je. No napriek tomu sa k svojmu kvetináču správal, akoby tam mal najkrajší kvet.Kráľ sa vybral po krajine pozrieť, čo deti dopestovali. Tie sa prezentovali nádhernými farebnými kvetmi, niektoré dopestovali dokonca aj malé bonsaje a kráľ bol napodiv stále zachmúrený. Aj jeho radcovia sa čudovali, že si nevybral z tak nádherných kvetov.Postupne zostal len posledný dom na konci jeho kráľovstva, ktorý patril Samovým rodičom. Pred domom sedel Sam s prázdnym kvetináčom a uplakaným výrazom. No na počudovanie sa kráľ konečne pousmial a podišiel k nemu: "Chlapče...prečo si nič nevypestoval?" Sam mu vysvetlil, ako sa staral, ako menil zeminu, ako sa s budúcim kvetom rozprával, ale nič sa neudialo a aj to, ako je na smiech všetkým deťom. Potom dodal, že mu je ľúto, pretože ho pestovanie veľmi bavilo, ale neprinieslo to žiadny výsledok. Kráľ sa neprestal usmievať, pohladkal Sama a povedal, že je jeho nástupcom. Samozrejme, rodičia ostatných detí sa začali búriť, veď dohoda bola, vypestovať najkrajší kvet. Kráľ prikývol a povedal, že úloha taká bola, ale nikto okrem neho nevedel, že všetky semienka ktoré rozdal, boli uvarené. Jediný, kto nepodvádzal bol Sam a jeho rodičia, preto si zaslúži byť kráľom...Keby boli boli všetci nadaní na všetko a bolo by to ľahké, človek by robil čokoľvek a išlo by to. Ale boli by sme ukrátení o ten krátky pocit šťastia, ak sa niečo podarí, stratili by sme citlivosť, pretože by sme všetko brali ako samozrejmosť...Takže či už považujete za dôležitú cestu, alebo je pre vás dôležitejší cieľ, robte niečo, čo vás napĺňa a čo nebudete ľutovať. Nečakajte však, že vždy vás zákonite niekto pochváli, lebo 1000 ľudí = 1000 názorov. Nerobte si zásluhy za to, že je to drina, lebo nikto vás nenúti tú drinu podstupovať. Idete po ceste, lebo chcete a ak nedorazíte do cieľa, aspoň ste to skúsili...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?